THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Krst nového albumu WAYD bol dobrý dôvod na návštevu Prešova, liahne slovenskej popovej scény a rodného mesta týchto avantgardných death metalistov. A ňby som nechodil okolo horúcej kaše, budem sa hneď venovať tomu najhlavnejšiemu, tzn. Wajďákom. Ako hlavná hviezda prilákali do útrob sály vysokoškoského klubu asi dvesto hudby- a zábavychtivých fanúšikov, priateľov a známych.
Po krátkom privítaní a vyjadrení radosti z toho, že sa môžu predstaviť po dlhej dobe v pôvodnej zostave, zostra vypálili trojicu songov z albumu „Decadance“. Aby publikum a aj seba samých poriadne zahriali a vybudili (neviem u koho boli úspešnejší), no v oboch prípadoch bol účinok okamžitý. Hlavne nasadenie zo strany samotnej kapely bolo priam vražedné, čo zase oplácalo publikum poriadnym moshom a aj občasným stage divingom. Ak som aj mal mierne obavy z toho, že pôvodná zostava následkom dlhšieho odlúčenia nebude zohratá, zmizli ako čerstvý vzduch v sále do nenávratna. Po úvodných „starinkách“ prešli na predstavenie nového albumu; ako prvá odznela titulná „Ghostwalk“. O albume som sa vyjadril v zmysle, že k mu k dokonalosti čosi chýba, teraz môžem konštatovať, že som sa tej kýženej dokonalosti dočkal... Perfektné, živelné a energické podanie, ktoré nenechalo nikoho chladným. WAYD disponujú viacerými devízami, perfektnými inštrumentálnymi schopnosťami jednotlivých členov, výborným citom pre striedanie nálad a hlavne charakteristickým dvojspevom. No ich najväčšou devízou je schopnosť toto všetko skĺbiť v jeden funkčný a kompaktný celok. Ďalšia novinka „Rivers Of The Night“ odznela bez trúbky na albume hosťujúceho Gapu, ktorá v podstate ani nechýbala. Pri vyťaženosti Gapu sa ani nie je čo čudovať jeho absencii na krste a radšej ani nebudem špekulovať, či by si jeho prítomnosť na koncerte vôbec Wajďaci mohli dovoliť. Po dvoch songoch z albumu „Ghostwalk“ prichádza znova návrat do minulosti k „zamatovej púšti“ a pomalšiemu „čakaniu na slnko“. Po zvoľnení na rýchlosti došlo na poslednú, tretiu ukážku z krsteného nosiča „Burning Visions“. Záver koncertu patril dvom songom z albumu „Bariers“ a coveru z dielne Chucka Schuldinera „Pull The Plug“. Tento cover rozvášnil publikum doslova k nepríčetnosti a zapríčinil, že kapela aj napriek policajnej hodinke musela na pódiu ostať a vyriešiť, čo vlastne budú hrať. Po krátkom dohadovaní sa rozhodli nezopakovať žiadnu z už odohraných a siahli k songu , ktorý si deň pred koncertom skúšali. Kultovka „True Colors“ z dielne slovutných M.O.D. (album „Loved By Thousands, Hated By Millions“), odznela okrem refrénov vo „svahilštine“ a táto zmena k jednoduchosti a údernosti bola krásnou bodkou za pekným večerom.
Hoci som WAYD videl už viackrát a vždy som ich výkony obdivoval, tentoraz sa opäť prekonali a doslova ma svojou produkciou odrovnali. Vynikajúci krst vynikajúcej kapely, ktorá by si zaslúžila viac a patrí medzi najlepšie kapely v tomto štýle na svete. No aby som neopomenul, počas ich setu došlo aj na samotný akt krstu, kotúčik ovlažil vínom ich nový zastupujúci bubeník Peter (DEMONOID VIRTUE), ktorý vyjadril svoju vďačnosť, že mu bolo umožnené hrať s takýmito skvelými muzikantmi a popri tom zaprial albumu a kapele len to najlepšie do budúcnosti.
Playlist WAYD: Decadance, Sperm Milk And Fate, Dawning, Ghostwalk, Rivers Of The Night, Velvet Desert, Waiting For The Sun, Burning Visions, Esoteric Suicide, Mindstorm, Pull The Plug (DEATH), True Colors (M.O.D.)
V tomto reporte nesmie ale ostať opomenutá ešte jedna vec, teda ak sa mám vyjadrovať jasnejšie, tak tri predkapely. Ako prví vystúpili na pódium Prešovčania FONOPS, ktorí ma po dlhšej dobe prijemne prekvapili svojim pokrokom, teda hlavne si pochvalu zaslúži bubeník zoskupenia, ktorý istý čas vypomáhal Wajďákom. Inak tak trochu tuctovejší death metal vyťahoval z priemeru okrem bubeníka aj spevák formácie. Skupina doplatila na svoje prvenstvo, po prvé zvukom, ktorý bol nepríjemno výškový a prehulený, a po druhé menším počtom ľudí v priestoroch klubu.
Zvuk sa našťastie pomaly počas celej akcie zlepšoval a aj ľudia sa pomaly schádzali, takže druhí v poradí, Košičania CONTEMPT, už mali v sále celkom husto a aj kvalita išla rapídne hore. Kapelu uviedol na pódium Milan, jeden zo šťastných rodičov albumu „Ghostwalk“, predstavil ju ako legendu slovenského undregroundu, jednu z inšpirácii a priateľov skupiny. Trojica na čele s charizmatickým holohlavcom Ľubom neostala tejto chvále nič dlžná a do publika nahustili svoju brutálnejšiu verziu death metalovej muziky. Hoci v ich prípade ide o menej technickejšie podanie, bavil som sa veľmi dobre a nebyť príliš vytočeného gombíka s nápisom „volume“, vyjadril by som s ich vystúpením maximálnu spokojnosť. No za túto nepríjemnosť kapela nemohla a oni sami vydali zo seba čo mohli, možno miestami dokonca aj viac, len škoda, že prehulený zvuk doslova odtlačil publikum od pódia. Skladby, ktoré predviedli, pochádzali z ich albumov, ktoré vyšli u poľského labelu Empire Records, z materiálu na chystané nové CD a ako posledný odznel cover od MORBID ANGEL.
Tretími v poradí boli Trnavčania DYSANCHELY, taktiež ich uviedol Milan s podobným komentárom ako u CONTEMPT a z publika sa ozvali konečne aj búrlivejšie ovácie. Slušné vystúpenie metalistov zo západu prinieslo do Prešova dávku melodického death metalu, oproti albumu s istou dávkou hardcorovej priamočiarosti a zlosti. Môžem potvrdiť, že takto sa mi pozdávali ešte viac, ako z albumu „Nausea“. Ku koncu ich setu zapracovala presýtenosť podobnými postupmi a nebyť zmeny v podobe songu „Secrets Of The Sun“, asi by som sa začal nudiť. Ako vďaku skupine WAYD za pozvanie na krst, použili časť skladby z dielne Prešovčanov. WAYD im potom počas svojho setu túto poctu vrátili venovaním celej „Waiting For The Sun“.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.